Psychické zhmotnenia

Otázka: Keď som mal sedem rokov, tak som mal sen o kostole na malom meste a kúsok od neho bol cirkus, púť a stánky s typickým tovarom pre tieto miesta. Všetko som videl tak jasne, že si tiež pamätám, ako som hovoril so ženou v červenom oblečení. Potom som prešiel davom ľudí a odišiel som. O päť rokov neskôr som to mesto navštívil a videl som presne to, o čom sa mi zdalo, avšak som si to neuvedomil, kým na mňa žena oblečená v červenom neprehovorila. Majster, povedal by ste mi, čo je príčinou tohto javu?

Samael Aun Weor: Veľmi rád odpoviem na túto otázku. Dovoľte mi, aby som to vysvetlil zjednodušene, lebo toto je veľmi základná kniha pre tých, ktorí sa chcú niečo dozvedieť o Gnóze.

Je nesporné, že počas spánku duša unikne z tela a premiestni sa na akékoľvek miesto na svete, alebo v nekonečnom vesmíre. Potom je ľahké porozumieť, že tento pán, ktorý položil otázku, cestoval mimo svoje fyzické telo na miesto, ktoré neskôr osobne fyzicky navštívil. Je jasné, že sníval o tejto udalosti, ktorá sa neskôr stala realitou, s veľkým predstihom. To znamená, že počas sna je možné prežiť udalosti ešte predtým, než sa odohrajú v trojrozmernom svete.

Je nepochybné, že tá osoba, ktorú ste rozpoznal po toľkých rokoch na tom mieste, s Vami bola v kontakte v čase, keď ste spal. Tieto záležitosti sú stále prehliadané tými ľuďmi, ktorí sa zaoberajú parapsychológiou.

Otázka: Pred dávnou dobou mi teta rozprávala tento príbeh: Keď bola majiteľkou samoobsluhy, tak raz počas veľmi daždivej noci prišiel veľmi záhadný muž. Nevidela mu do tváre, pretože mal klobúk so širokým okrajom. Bol oblečený v čiernom kabáte so širokou chlopňou. Tento pán požiadal moju tetu, či by si u nej nemohol nechať malú skrinku, pretože pršalo a on nemal namierené domov. Nasledujúce ráno si potom mal skrinku vyzdvihnúť. A tak teta skrinku prevzala a umiestnila ju na jednu z poličiek v obchode. Keď ten tajomný pán odchádzal, tak si teta všimla, že mu nie sú vidieť nohy a že mizne ako tieň v tme. Cítila, ako jej behá mráz po chrbte a mala tušenie, že to, čo sa deje, nie je vôbec normálne.

Nasledujúceho dňa povedala ľuďom, čo sa jej stalo. Uplynul rok a pol a ten tajomný pán sa nevracal pre svoju skrinku. A tak ľudia, ktorí o tomto prípade vedeli, poradili mojej tete, aby skrinku otvorila, pretože vraj môže byť spojená s mŕtvou osobou. A tak ju otvorila. V truhličke boli kosti, pozostatky nejakej mŕtvej osoby. Aj na dne bolo nezanedbateľné množstvo zlatých mincí. Keďže z toho bola moja teta nervózna, tak dala skrinku ostatným, pretože s tým už nechcela mať nič spoločné. Majster, vysvetlil by ste nám túto udalosť?

Samael Aun Weor: Veľmi rád Vám túto udalosť vysvetlím. Je isté, že tá podivne odetá postava, ktorá vošla do obchodu, bol prízrak mŕtvej osoby. Je jasné, že ten prízrak opustil vyššiu dimenziu na niekoľko okamihov a vstúpil do trojrozmerného sveta. Je zrejmé, že Vaša teta skutočne dostala spomínanú skrinku. Pretože však bola vydesená, tak si nanešťastie neuvedomila, že tá truhlička patrila jej a nie iným ľuďom.

Toto ukazuje na význam strachu. Tá pani si mohla zlepšiť svoju finančnú situáciu s takým nádherným pokladom. Nanešťastie ona tejto situácie nevyužila.

Je zaujímavé, že prízrak sa mohol nielen zhmotniť vo fyzickom svete, ale tiež mohol odovzdať skrinku z miesta, kde sa nachádzala, do rúk tej pani. Tento typ zhmotnenia je vskutku udivujúci.

Otázka: Majster, znamená to, že je potrebné využiť týchto príležitostí, aj keď sa toho bojíme?

Samael Aun Weor: Ctihodná dáma, dovoľte mi Vám povedať, že strach je príšerný. Národy sa vyzbrojujú, pretože majú strach a ten istý strach ich ženie do vojen. Muži nosia pištole pri páse, pretože sa boja a kvôli strachu zabíjajú ostatných. Prečo sa máme báť? Všetci skôr či neskôr zomrieme. Preto to najlepšie, čo mohla pani urobiť, bolo vrátiť kosti na cintorín a využiť peňazí na dobročinné účely a pre zlepšenie svojej situácie.

Ctihodné dámy a páni, na svete sa deje mnoho nečakaných, divných a metafyzických udalostí. Niekto mi rozprával podivuhodný prípad: Na jednej hostine sa istá dáma odlišovala od ostatných svojou nesmiernou radosťou. Medzi všetkými tými hosťami, ona bola stredobodom pozornosti vďaka svojmu veselému charakteru a fyzickej kráse. Mnoho mladých pánov s ňou tancovalo až do troch do rána, kedy tá dáma vyhlásila, že jej je zima. A tak jej jeden z jej obdivovateľov požičal svoj kabát, aby ju zahrial. A potom sa tento mladý muž ponúkol, že ju odprevadí domov. Mladá dáma túto rytiersku ponuku neodmietla, a preto spolu odišli z hostiny. Domov išli rýchlym autom, ešte spolu s kamarátmi mladého pána. Rozlúčili sa s ňou u jej domu, do ktorého potom vošla.

Nasledujúceho dňa ten mladý muž, vlastník kabátu, ktorý prepožičal mladej dáme, spolu so svojimi kamarátmi zaklopal na dvere toho domu, aby získal späť svoj kabát. Dvere otvorila stará dáma a spýtala sa: "Čo chcete mladí muži?"

"Ideme si pre kabát, ktorý som včera večer požičal tej a tej mladej dáme," odpovedal.

"Aha, odpovedala stará dáma, ak chcete svoj kabát, tak po ňom musíte pátrať na cintoríne. Nájdete ho na hrobe mojej vnučky. Ona bola tá mladá dáma, s ktorou ste tancovali. Zomrela pred mnohými rokmi."

Vyľakaní mladí muži vskutku šli na cintorín a hľadali hrob mladej dámy. Keď ho našli, tak videli, že cez hrob leží hľadaný kabát.

Ako vidíte, moji priatelia, toto je vynikajúci prípad zhmotnenia. Zo všetkého najskôr si vypočujte moje vysvetlenie, pretože len tak porozumiete, ako sa tento jav udial.

Mali by ste vedieť, že keď niekto zomrie, tak do hrobu idú tri veci:

Po prvé, fyzické telo.

Po druhé, vitálny základ fyzického organizmu, čo je éterický dvojník, ktorý sa pomaly rozkladá pri hrobe.

Po tretie, osobnosť, ktorá je energetická. Osobnosť zostáva v hrobe, ale občas hrob opustí a dokonca blúdi po rôznych miestach.

Myslím, že teraz už chápete, že to, čo sa zviditeľnilo na hostine v tomto príbehu, bola osobnosť mŕtvej mladej dámy. Iba tak je možné vysvetliť, prečo bol kabát nájdený na hrobe.

Otázka: Majster, bol ten prízrak duša mŕtvej mladej dámy, alebo ako mám rozumieť tomuto javu?

Samael Aun Weor: Milá mladá dáma, nepodivujte sa nad tým, čo hovorím - vypočujte ma s dôverou v to, čo hovorím. Duša mŕtvej mladej dámy nemôže byť uzavretá v hrobe. To, čo sa objavilo vo fyzickom svete, bola osobnosť zosnulej a to je vskutku niečo iné. Je nepochybné, že osobnosť sa rozkladá postupne do tej doby, než úplne zmizne. Duša je niečo iné, je to niečo božského, čo nemožno zavrieť do hrobu.

Otázka: Majster, tieto príbehy sú podivuhodné, a tak by sme radi počuli ešte ďalšie prípady, ktoré sa týkajú zjavenie zo záhrobia.

Samael Aun Weor: Veľmi rád Vám poviem ďalší príbeh, ktorý je vskutku podivuhodný. Je o pani, ktorá išla taxíkom o polnoci v hlavnom meste Guatemaly. Keď sa jej taxikár pýtal na jej adresu, tak mu dala isté znamenia, ktoré ukazovali na hlavný cintorín v meste. Taxikár, trochu znepokojený, nechal stáť dámu pri vchode na cintorín. Avšak po nej požadoval zodpovedajúcu platbu za to, že ju tam doviezol. Avšak dáma mu oznámila, že žiadne peniaze pri sebe teraz nemá, ale dala mu zlatý šperk, ktorý mohol vymeniť za peniaze. Potom ho prosila, aby druhý deň prišiel do jej domu na tej a tej ulici a aby dal ten šperk jej matke, ktorá mu zaplatí za to, že ju odviezol.

Taxikár, trochu zmätený, odišiel od cintorína. Nasledujúci deň skoro ráno prišiel k domu tej dámy. Veľmi stará žena vyšla z domu a pýtala sa ho, čo chce. Taxikár vybral zlatú retiazku z tašky, v ktorej ju niesol a ukázal ju starej dáme. Povedal jej, čo sa mu stalo a požiadal ju o peniaze za jazdu výmenou za šperk.

Stará matka, keď videla zlatú retiazku s krásnym medailónom, tak rozpoznala zlatý šperk, s ktorým bola jej dcéra kedysi dávno pochovaná. Je jasné, že staršia dáma bola v šoku, naplnená obrovskou hrôzou.

Pozvala taxikára ďalej do domu, aby skúsil spoznať jej dcéru. Ukázala mu v obývačke veľkú fotografiu, ktorá bola krásne zarámovaná. Je jasné, že taxikár spoznal dcéru okamžite. Bezpochyby stará matka zostala v stave strašného zmätenia. Dokonca sa hovorí, že taxikár videl tú istú ženu znovu v inej časti mesta.

Toto je len ďalší prípad zhmotnenia osobnosti mŕtveho. V staroveku, ľudia chápali tieto veci oveľa viac. A preto mŕtvi boli pochovávaní so všetkými svojimi vecami, vrátane jedál, nápojov a iných vecí, ktoré mŕtvy bežne používal za svojho života. A tak osobnosť mŕtveho žila vo svojom prostredí, ako by bola vo svojom dome.

Musíme byť láskaví k mŕtvym a tiež mať láskyplné pochopenie pre tieto cintorínske tiene. Musíme im nosiť kvety, dávať lásku, modliť sa za nich a taktiež im nosiť jedlo, ktoré mali radi, keď boli nažive. Dobrý príkladom ide Mexiko, ktoré oslavuje "Deň mŕtvych" druhého novembra tým, že na hrob umiestnia jedlo a pitie, ktoré mal mŕtvy rád. Snáď aj mnoho ľudí v iných krajinách bude nasledovať tento príklad.

Táto kapitola je z knihy "Neuveriteľné záhady," napísaná Samaelom Aun Weorom